Obsah diela

            
Dej sa odohráva v Paríži a
trvá od stredy 30. januára do Veľkého piatku 29. marca 1918.
Peter Aubier sa na prvý pohľad zaľúbil do neznámeho dievčaťa, ktoré stretol v metre a rozhodne sa ho nájsť. Pri prechádzke po meste, ju zbadal ako niesla pod pazuchou veľký zošit na skicovanie, pozreli si do očí, začervenali sa a každý šiel svojou stranou. Asi o týždeň, potulujúc sa Luxemburskou záhradou, uvidel dievča, s ktorým sa pustil do rozhovoru. Cestou na električku, mala ešte dosť času, tak sa posadili k fontáne a rozprávali sa. Prezradila mu, že sa volá Lucia, a že je maliarka – amatérka. Maľuje portréty a prekresľuje obrazy. Dohodli sa, že nasledujúci deň sa opäť stretnú pri tej istej fontáne. Potom Lucia išla domov. Stretávali sa takmer každý deň. Nevadilo im, že je vojna, nezaujímalo ich to. Žili len jeden pre druhého. Nevadilo im do konca ani zlé počasie. Vzájomné sympatie prerástli v lásku. Lucia maľovala portréty v múzeu, a potom ich nosievala do obchodu, kde ich predavač predával. Takto si zarábala. Jej mama pracovala v továrni, kde vyrábali muníciu. Peter sprevádzal Luciu, keď išla odniesť hotové portréty do obchodu alebo keď si šla po peniaze. Raz Peter navrhol Lucii, aby namaľovala jeho portrét. Najprv nechcela, no nakoniec prisľúbila. Dohodli deň a hodinu, keď bola Luciina mama v práci. Lucia mu opísala, kde býva, a potom sa rozlúčili. Peter našiel dom ľahko. Aj keď Peter prišiel potichu, čakala ho už pri dverách. Zaviedla ho do izby, kde pracuje a podal jej svoje fotografie, na ktorých sa obaja začali smiať. Potom si pozreli aj jej fotografie z detstva.
Lucia začala črtať Petrov portrét. Keďže sa Peter nesmel hýbať, ani rozprávať, preto rozprávala iba Lucia. Rozprávala mu o svojom detstve na Tourainskom vidieku. Jej matka, dcéra z zámožnej meštianskej rodiny, sa zaľúbila do učiteľa, gazdovho syna. Aj keď sa jej rodina postavila proti manželstvu a nechceli o nich ani počuť Luciini rodičia sa zobrali. Po narodení Lucie sa otec zodral v robote a zomrel, a tak sa Luciina matka sama starala o ňu. Po zotmení, sa Peter pobral domov, kam sa po niekoľkých mesiacoch vrátil jeho brat – Filip. Ten si hneď všimol, že sa Peter zmenil lebo ho neprivítal ako inokedy (Peter bol zamyslený). Filip si nevedel vysvetliť jeho zmenu, až kým ho neuvidel na prechádzke s Luciou. Vtedy si uvedomil, že Petrovou zmenou je láska. Večer sa bratia spolu rozprávali otvorene, tak ako inokedy.
Vzťah medzi Petrom a Luciou sa stále viac a viac prehlboval. Rozprávali sa o spoločnej budúcnosti. Hoci všade okolo zúrila nezmyselná vojna, neobišla ani Petra – povolali ho na vojnu, plánovali si spoločnú budúcnosť. Sľúbili si, že na Veľkonočnú nedeľu spečatia svoju lásku. Na Veľký piatok išli spolu von. Peter kúpil Lucii kvety a vybrali sa ruka v ruke ku kostolu Saint Fuvais. Vošli dnu, sadli si ku pilieru a tíško šepkali:
„Ty veľký náš priateľ, pred tvojou tvárou si ho beriem, pred tvojou tvárou si ju beriem. Spoj nás! Vidíš naše srdcia.“1.
A práve vtedy začali bombardovať Paríž. Jedna bomba dopadla aj na kostol. Lucia chcela chrániť Petra vlastným telom, ktorý sa šťastlivo usmieval s privretými očami, vrhla sa k nemu tak, že boli k sebe celkom pritúlení.
„A vtom sa zradu na nich zrútil mohutný pilier.“2.