Kompozícia a štýl

Kompozícia
Malý (komorný) román, podľa niektorých literárnych teoretikov novela.
Román má jednoduchú dejovú líniu s niekolkými odbočeniami (Petrova rodina, Luciina rodina). Nie je členený na samostatné kapitoly, ale skladá sa so siedmich graficky oddelených častí.
Dej sa odohráva v krátkom čase: od 30. 1. 1918 (streda večer) do Veľkého piatku 29. 3. 1918. Je rámcovaný obrazom smrti a utrpenia na začiatku (spoznajú sa v metre, kam v zmätku vbiehajú aj zranení ľudia, pretože bombardujú Paríž) aj na konci (tragická smrť dvojice pri bombardovaní Paríža).
Dejovú líniu spomaľujú autorove úvahy (napr. o svetských a náboženských dogmách, o obeti, krviprelievaní atď.)
Štýl
R. Rolland využíva formálne postupy realistickej literatúry aj pri spracovaní nanajvýš modernej témy – 1. svetovej vojny.
Veľmi silná je funkcia rozprávača (v 3. os. sg.), ktorý je všadeprítomný, vševysvetlujúci, čo súčasnému čitateľovi v niektorých častiach románu môže prekážať. Rozprávač za postavy uvažuje o vojne, o láske atď.
Uvahových častí je oveľa viac ako v bežnom realistickom románe. Niektoré úvahy majú brilantnú formu, nehľadiac na hlboký a humanistický zmysel. V ukážke úvahy zo str. 17 nájdeme sériu otázok, ktoré text zneistievajú, a teda zosubjektivizujú; umelecké prostriedky (epiteton – obludná reťaz; prirovnanie – dorážajúcich na seba sťa tupé barany; metaforu – život žije z jeho smrti; personifikáciu – každé ohnivko saje životnú šťavu; opakovacie umelecké prostriedky – opakovanie slova načo na začiatku vety = anafora; pestrú modalitu vety – veľa otázok a zvolaní).
Ozvláštnením realistickej metódy je aj motív rusovlasého dievčatka, ktoré vidí nad hlavami zaľúbencov smrť prv, než skutočne príde. Istá dávka fatality, dopredu tušeného zlého konca, sprevádza lásku mladých ľudí od začiatku.
Nejedného čitateľa prekvapí, že v diele je málo klasických dialógov, prevažujú pasáže s rozprávaním, opisom a úvahou.
Modalita vety hlavne v dialógoch je pestrá (veľa opytovacích a zvolacích viet), vety sú často nedopovedané: